Virgo
Volá sa Mária a je neskutočná
Jedna z ôsmich detí, ale úplne výnimočná
Volám ju Virgo, moja voda živá
Má zafírové oči, dobrá a starostlivá
Moja Virgo, moja super žena
Má rada modré šaty, vždy pekne oblečená
Aj tak najradšej ju mám, keď je obnažená
Je oko búrky, aj keď sa všade okolo čerti ženia
Ani neviem či som jej hodný, chcem ju milovať jak miluje mňa
Ale neviem či som toho schopný
Stúpame spolu schodmi, podobný až sme zhodný
Deň po noci, noc po dni, to si letíme spolu do tmy
Moja Virgo
Moja malá Virgo
Moja malá, modrá Virgo
Rád ju analizujem, je tak energická, až ma elektrizuje
Je tak simetrická, až je spolahlivá
Je tak príťažlivá, až ma zmagnetizuje
Mám s ňou velké plány, vidím peknú budúcnosť
Aj keď momentálne je to všetko tmavé dosť
Robí si starosti o ludí, jak keby nebolo ich dosť
Je milá, to je jej ctnosť
Proste zbožňuje ludí, vie že by to malo byť naopak
Ale aj takto jej to chutí, hovorí aj keď sú hluchý
Je trpezlivá keď sú hlúpy, tak radi sa bijú do pŕs
Že to čo bije im v hrudi už vôbec nepočúvajú
Vie že sú chamtivý, že ju zneužívajú
Že berú viac jak treba, ani sa neunúvajú
Ani sa nezaújmajú, že z pralesa je púšť
Že planéta je spúšť, že né človek má na prste tu spúšť
A pre ňu sú všetci hodný, miluje ich, aj ked nemilujú späť, vie že raz budú schopný
Pred ňou sú všetci rovný, nikdo není viac vhodný
Deň po noci, noc po dni, to si letíme spolu do tmy
Naša Virgo
Naša malá Virgo
Naša malá, modrá Virgo
Čistá, nevinná, jak panna, krásná, jemná jak ruža, svieža jak rosa ranná
Aj keď nepotrebuje nás, ona stará sa o nás
Bola tu dávno pred nami, bude ešte dlho po nás
Jej miliardy rokov a našich pár tisíc
Chvílkové bláznenie týchto zvláštných opíc
Bežný človek si to ledva všimne, všade apokalypsa, ale nič sa nezdá divné
Writer/s: Michal Dusicka
